História

Krupina ako druhé mesto po Trnave je najstarším mestom na Slovensku. Mestské práva dostalo už v roku 1238. Na  základe bohatých archeologických nálezísk môžeme predpokladať, že okolie Krupiny bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej /2400 - 1900/. Svedčia o tom nálezy medených sekier,  dlátok a ozdobné predmety zo staršej doby bronzovej, zvyšky kultúry popolnicových polí, keramika a žiarové hroby z obdobia lužickej kultúry...

Napriek bohatej histórií mesta sa zachovalo len minimálne množstvo historicky cenných dokumentov. Príčinu tohto stavu možno vidieť v častých živelných pohromách - požiaroch, ktoré niekoľkokrát v histórii mesto takmer úplne zničili, podobne ako opakované vojenské intervencie najmä počas tureckých  a tatárskych vpádov.

Za prvú zmienkuo sociálnej starostlivosti v meste Krupina možno považovať obdobie 12. storočia. Na kopci nad mestom s názvom Na Petre bol vybudovaný kostol sv. Petra. Nakoľko tento bol obývaný mníchmi, ktorých filozofia bola „miluj blížneho svojho ako seba samého“, možno usudzovať, že tu išlo o nepriamu formu pomoci chudobným v tom najzákladnejšom zmysle slova - poskytnutie stravy a oblečenia pre chudákov. Jednalo sa o filantropickú činnosť mníchov, ktorá sa dá podložiť len nepriamymi metódami.

Ďalšia zmienka o forme sociálnej starostlivosti v meste je z roku 1695. V tomto období bola zriadená funkcia poručníka sirôt alebo sirotského otca. Kontrolovaný bol mestskou radou a  bez jej zvolenia nemohol robiť žiadne výdaje. "Mal dbať, aby dlžníci včas platili patričné úroky z vypožičaných sirotských peňazí, o čom im mal dávať potvrdenku. Zo sirotských peňazí nesmel nič použiť na  svoj prospech."(Zrebený, s.93).

Okrem starostlivosti o siroty sa v tomto období stretávame aj s určitou formou pomoci chorým obyvateľom, za účelom  čoho bola zriadená funkcia mestského lekára (fyzicus), ktorý mal pomôcť každému bez rozdielu, pripravovať lieky a predávať ich za primerané ceny, bol kontrolovaný mestskou radou.

Najstaršia zmienka o náznaku istej formy sociálneho zariadenia v Krupine sa nachádza z konca 13. a začiatku 14. storočia. Pravdepodobne pri mestských hradbách, ktoré chránili a obklopovali mesto, bol z  vonkajšej strany zriadený mestský špitál (xenodóchium).

Aj tieto zariadenia budovala cirkev riadiaca sa pomocou blížnemu svojmu. Tá tu poskytovala nielen stravu a ošatenie pre najbiednejších, ale aj duchovnú pomoc v strastiach. Za týmto účelom sa v stredoveku pri špitáloch stavali aj malé kostolíky, v tomto prípade Kostolík sv. Alžbety. Tento spolu so špitálom zanikol niekedy v polovici 16. storočia pravdepodobne v dôsledku invázie Turkov.

Z roku 1787 pochádzajú ďalšie informácie o konkrétnom sociálnom zariadení v meste, ktorým bol Mestský chudobinec, založený v uvedenom roku. Z historických prameňov vyplýva, že v tomto období sa na území mesta mohol zdržovať len ten, kto bol jeho obyvateľom, preto je pravdepodobné, že v chudobinci boli  umiestňovaní len domáci obyvatelia. Až koniec 19. a začiatok 20. storočia umožňuje bližšie nazrieť do vývoja zariadení so sociálnym charakterom.

V meste Krupina pôsobilo niekoľko rádov sestier, z ktorých najznámejší sa zdá byť Rád sestier Dcér Božej lásky, ktorý bol založený na princípoch kresťanskej lásky a pôsobil na prelome 19. a 20. storočia. Rád sídlil v bývalom Piaristickom kláštore. Podľa Sliačana sa v roku 1944 sestry starali celkovo o 8 starcov. Zaoberali sa aj pomocou mladým matkám a zriadili detskú opatrovňu pre deti od 3 do 6 rokov. V období Slovenského štátu v rokoch 1935 až 1945 vykonával sociálnu činnosť Starobinec pod Korunou, ktorý sídlil v dome nazývanom Pod korunou. Nakoľko jeho činnosť bola veľmi krátka, o zariadení nie sú žiadne podrobnejšie informácie.

V päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bol zriadený štátny Domov dôchodcov na Partizánskej ulici (ďalej len DD), ktorý 22. júna 1966 prešiel pod správu Okresného ústavu sociálnych  služieb vo Zvolene. V rokoch 1983 – 1986 bola budova DD rekonštruovaná a rozšírená o budovu bývalej pošty. Upravili sa ubytovacie a prevádzkové priestory, zvýšila sa kapacita zariadenia. Napriek rekonštrukcii budova je členitá, nie je bezbariérovo sprístupnená –  komplexnej rekonštrukcii bráni to, že je pamiatkovo chránená, kde musí byť zachovaná štruktúra objektu. 1. 1. 1992 boli  okresné ústavy zrušené, Domov dôchodcov v Krupine nadobudol právnu subjektivitu a jeho zriaďovateľom zostáva Okresný národný výbor vo Zvolene. V zmysle zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých krívd v znení neskorších zmien a doplnkov, požiadal Evanjelický cirkevný zbor a.v. v Krupine o vrátenie ½ budovy Domova dôchodcov v Krupine (bývalá pošta). Budova bola vrátená, uzatvorila sa zmluva o nájme a prenájme na tieto priestory a DD doteraz platí evanjelickej cirkvi nájomné v zmysle platnej legislatívy.

V súvislosti so spoločenskými zmenami prechádza delimitáciou od 1. 7. 1996 do zriaďovateľskej pôsobnosti  Krajského úradu v Banskej Bystrici a od 1. 12. 2001 rozširuje svoje služby o domov sociálnych služieb pre dospelých s mentálnym postihnutím. V súlade so zákonom Národnej rady SR č.  416/2001 Z.z. o prechode niektorých  pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky, sa od 1. 7. 2002 stáva zriaďovateľom Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb v Krupine Banskobystrický samosprávny kraj.